Chicago/Bratislava
1. mája (TASR) - Prvý máj - Sviatok práce - je v Slovenskej republike
(SR) dňom pracovného pokoja. Prvýkrát sa na území dnešného Slovenska
oslavoval pred 136 rokmi v roku 1890.
História Sviatku práce sa však začala písať už pred 140 rokmi, keď sa
odborové zväzy v Spojených štátoch amerických (USA) a v Kanade rozhodli,
že budú spoločne presadzovať osemhodinový pracovný čas. Za splnenie
tejto požiadavky začali 1. mája 1886 generálny štrajk.
Do štrajku sa v USA zapojilo vyše 300.000 pracujúcich z viac ako 13.000
závodov. Centrom sa stalo Chicago, kde demonštrácie pokračovali aj 3.
mája, pričom mali po zásahu polície krvavú dohru, ktorá si vyžiadala
šesť mŕtvych.
O deň neskôr hodil neznámy človek medzi účastníkov protestného
zhromaždenia na námestí Haymarket podomácky vyrobenú bombu, ktorá zabila
štyroch robotníkov a siedmich policajtov. Osem vodcov chicagského
robotníctva odsúdili na smrť, štyroch z nich v roku 1887 popravili.
Ako pamiatku na tieto udalosti prijal v júli 1889 parížsky kongres II.
internacionály uznesenie o oslavách 1. mája ako medzinárodného sviatku
pracujúcich. O rok neskôr, 1. mája 1890, sa oslavy Sviatku práce prvý
raz konali v USA, Nemecku, Rakúsko-Uhorsku, Francúzsku, Taliansku i v
ďalších krajinách. V Spojenom kráľovstve sa uskutočnili 4. mája.
Na území dnešného Slovenska sa Sviatok práce oslavoval prvýkrát 1. mája
1890 v Bratislave v areáli na Železnej studničke, ako aj v Košiciach a v
Liptovskom Mikuláši. Po vzniku prvej Československej republiky bol 1.
máj zákonom z marca 1919 vyhlásený za štátny sviatok. Oslavy sa niesli v
duchu boja proti nezamestnanosti a zhoršovaniu postavenia pracujúcich. V
rokoch 1933 – 1938 vyjadrovali protest proti fašizmu a vojne.
Po februárových udalostiach z roku 1948 prevzala moc v Československu
komunistická strana, ktorá urobila v rámci propagandistických cieľov z
prvomájových sprievodov oslavu budovateľských úspechov, demonštráciu
sily a jednoty. Sprievody sa v uliciach miest a obcí stali v bývalom
Československu neodmysliteľnou súčasťou prvého májového dňa.
Tento deň sa zneužíval aj v bývalom Sovietskom zväze i ďalších krajinách
vtedajšieho tzv. východného bloku. V Sovietskom zväze predstavitelia
vedenia krajiny a komunistickej strany naposledy stáli na tribúne
Mauzólea V. I. Lenina v Moskve 1. mája 1990. V Ruskej federácii od roku
1992 dostal 1. máj už nový názov Sviatok jari a práce.
Sviatok práce sa v súčasnosti oslavuje 1. mája vo viac ako 80 krajinách
sveta. Napriek tomu, že má korene v USA, Američania majú svoj Sviatok
práce (Labor Day) vždy v prvý septembrový pondelok. Rovnako je to aj v
Kanade a napríklad v Japonsku sa Deň vďaky práci pripomína 23. novembra.
Prvý máj má aj cirkevný rozmer. Na Sviatok práce si totiž veriaci
katolíckej cirkvi pripomínajú sviatok sv. Jozefa robotníka, patróna
pracujúcich. Pre katolíkov je 1. máj dňom liturgickej spomienky na sv.
Jozefa robotníka. Oficiálne vyhlásil sv. Jozefa za ochrancu cirkvi pápež
Pius IX. v roku 1870. Pápež Pius XII. rozšíril patronát sv. Jozefa na
všetkých pracujúcich a od roku 1955 mu zasvätili 1. máj, ktorý sa slávi
ako Deň práce.